Blázon

12.04.2016 23:53 | Deň za dňom | Autor: Sorbona | komentáre [0] | Zdieľaj
Lenivý rytmus hudby a moje myšlienky tancujú v jeho pohyboch. Sladko spomalené a éterické.
Slobodné a svoje. Sledujem ako sa vlnia a v duchu ich povzbudzujem.
Čo mi to len spôsobuje, ten blázon. Snaží sa decentne motať moju hlavu, privádzať ma do rozpakov
komplimentmi a tym úsmevom, ktorý vidím aj na diaľku. Oživuje moje vnútro ako keby mal čarovnú moc.
Rozdvojuje ma do šialenstva.
Časť by najradšej utiekla a ukázala chladnú tvár.
Časť sa chce bezhlavo vrhnúť do vôd pokušenia.
 
Šialenstvo zo žijúceho vnútra.

Cudzia žena

27.11.2015 22:49 | Vykecávareň | Autor: Sorbona | komentáre [0] | Zdieľaj

 

Dotýkam sa noci a hladkám jej hodvábnu tmu. Jedna z mnohých nocí, podobná tým ostatným.
 
Chlad prebodáva srdcia, ja si to svoje chránim a jemne sa vlním v rytme hudby. Moje už nedostanú, nie teraz, keď popraskali stehy, ktoré ani nebolo treba. Nachádzam sa v slovách, ktoré mi rezonujú v ušiach. Tak nežne a zároveň tak svojsky.
 
Podlomili sa mi kolená, keď noc bolestivo pribila moju tvár na cudziu ženu. Schovaná v úzadí som len letmo sledovala ako si ju pretvoril v môj odraz. A ja som ostala stáť v úzadí. Z úst sa mi nevydral ani povzdych. Len v očiach sa zaleskli slzy.
 
Čo jej urobíš pri myšlienke na mňa? V koľkých snoch budem bdieť?

 

Letné ráno

05.11.2015 14:37 | Tvorba a diela | Autor: Sorbona | komentáre [0] | Zdieľaj

 

Bezvedomie začalo naberať tvar a spánok sa prelieval do bdenia. Neochotne som otvorila oči a budík hlásil čosi pred desiatou. Letné lúče ostro prerezávali izbu. Pomaly som si obliekla nahé telo. Dušu som pozorne pchala do každého záhybu a snažila sa nevynechať ani kúsok. Nemám rada, keď mi duša nesedí v tele.
 
Dvihla som sa z postele a spotené nohy sa mi lepili na podlahu. Kroky ma zaviedli do kúpeľne. Zadívala som na sprchový kút, ten v ktorom vždy tečie len studená voda. Vkĺzla som do neho a pustila vodu. Dych sa mi dvakrát zarazil v hrudi. Srdce citeľne vynechalo úder. Moment šialenstva, ktorý zmizol s pomalým výdychom. Zadívala som sa na vodu tečúcu po mne a stekala som s ňou. Do každej kvapky som vpísala stopy ako ma nájsť.
 
Uterák len zľahka prebehol po mne a skončil obtočený okolo trupu. Kráčajúc k balkónu som za sebou nechávala mokré indície. Vyšla som von a dočkala sa horúceho úderu. Z ulice podo mnou sa niesol zvuk bežiaceho dňa. Nastražila som uši a rozplietla spleť zvukov do jednotlivých prameňov. Zvláštny to svet. Zahľadela som sa do vyblednutých farieb leta a zvuky sa splietli späť do celku.
 
Hlboký nádych, hlboký výdych.
 
Spomienka, ako olizuješ šťavu z mojich prstov, ma strháva do toho sveta vedľa. Idúc po stopách nachádzaš cieľ, ktorý ti zavzdychá do ucha a zaryje nechty do kože. Náhle sa rozplynie a stratí.
 
Vypadávam do žiariaceho dňa. Sekundy len pre mňa. Zavlním sa v zvláštnom rytme a z úst sa mi hrnie cudzí jazyk.

Och!

03.09.2015 09:49 | Vykecávareň | Autor: Sorbona | komentáre [0] | Zdieľaj
Odpadla som.
Toľko pocitov naraz až mi slza vybehla.
Ja, tvrdý necitlivý kameň, som vyronila slzu.
 
Nádherný príbeh o tej najúprimnejšej láske.
Dokonalý milostný tanec.
Chcenie a odmietanie.
Prenikanie jeden do druhého a splývanie v jedno.
Na hrane života a smrti.
 
Tá ich láska vo mne vyvoláva vlnobitie. Cítim každú myšlienku ich vzťahu. Paradox nemôcť byť spolu ale ani bez seba. Láska na vyššej úrovni než si bežný smrteľník dokáže predstaviť. Ďaleko za horizontom, kde sa zvrátenosť s normálnosťou zlieva do celku. Kde zlo ani dobro neexistuje. Len zvrátená hra na Boha.
 
Ako ma to len uspokojuje, napĺňa moje kamenné srdce tými správnymi pocitmi. Ožívam a túžim po podobnom.
 
Vysoké city...
Vysoké vedomie...
Zvrátenosť!

Návrat samej k sebe

08.08.2015 00:39 | Deň za dňom | Autor: Sorbona | komentáre [4] | Zdieľaj
Už je to tak dávno, čo som to tu obšťastnila článkom.
 
Dávno, čo som vytrhla kus seba a prilepila ho sem.
 
...pretieklo veľa vody aby som sa dostala až tu. Rada sa vraciam na miesta, ktoré sa dotkli mojej duše. Dizajn, ktorý mi pripomína staré časy. Články v ktorých sa vraciam do rôznych etáp svojho života. Taký malý prierez mnou samotnou.
 
Za ten čas som sa posunula niekam inam. Vyrástla a spevnila základy aby som dosiahla väčších výšok. Zamilovala som sa do života. Prekonala očistec za hriechy z nerozvážnosti. Dnes som už v Raji... svojom vlastnom.
 
Chcem sem zas slovami kresliť slovami. Kresliť malé prierezy samej seba a svoje bláznivé obrazy...
 
Nechce sa mi písať, chcem čítať spätne svoje slová a pripomenúť si tak to, čo mozog vytesnil z hlavy. Spomienky, ktoré stratili tvar...
© 2009 - 2017 Sorbona | Design & coding © Edvordo.sk
Optimalizované pre všetky prehliadače a rozlíšenie obrazovky 1280x800. V iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení stránky.
Otázok na databázu: | Vygenerované za: 0.36 sekundy